2/19/2017

Čo robiť a čo nerobiť...

Mala by som písať bakalárku. V podstate som sa do toho hecla, pretože som otvorila článok, čítam, poznámkujem, snažím sa prísť nato čo to kurva znamená when someone reasons inductively (nejaké návrhy?) a vykecávam sa s Beou o všetkom a ničom. A zradila som Kiku. Lebo povedala, že ničnerobenie je fajn a mám sa pridať do klubu a ja som ho opustila. Tak som si povedala, že idem písať článok. Takže som sa v podstate nahodila spiatočku a som späť v klube.


Takže... čo by som nemala robiť? Písať toto tu niečo, čo nebude mať pravdepodobne ani pointu. Nemala by som čítať knihy a uvažovať nad tým, aké by to vlastne bolo, keby že žijeme v takých svetoch a nie v tomto tu nudnom plnom nezáživných povinnosti. Ok, klamem. Strašne klamem, lebo som presne tam, kde som chcela byť a baví ma to a som spokojná, ale viete... stále budete chcieť viac. 

A potom, ako sa tak s Beou veselo vyprávam, prídem nato, že v podstate nepíšem. Nehovorím teraz o bakalárke (pretože tej sa sa snažím venovať viac ako menej), ale o takom tom tvorivom písaní. O písaní príbehov a vymýšľaní si svetov a rôznych storiek. O tom, ako prdím na Lovcov a ešte viac na Nadbytočných a ako by som kvôli čítaniu urban fantasy chcela napísať urban fantasy plnú fae, vlkolakov a neviem akej hávede a proste tak... nepíšem. Klamem. Zas. Píšem. Fan fiction. A aj tú viac nie ako áno. A som z toho smutná.

V podstate som smutná z mnohých vecí. Milujem a mám pocit, že už nie som milovaná. A neviem, čo sa vlastne stalo. A som plná potlačovanej úzkosti a stresu a všeličoho možného. Neviem, fakt neviem. Všetko sa rúti a pritom mám pocit, že mi nikdy nebolo lepšie ako teraz. Uch, asi by som sa mala nechať niekam zavrieť. Na psychiatriu alebo čo.

Takže tak. Čo robiť a čo nerobiť...

Určite písať bakalárku a venovať sa tomu čo ma baví. A určite nie v jednom kuse robiť len to, čo ma baví a hlavne si nedomýšľať chujady, ktoré ťahám z pravej päty.

Tak.

Ideme nato.

Na tú bakalárku teda. Čert mi to bol dlžen... 

2 komentáre: