1/11/2017

Sváry s bakalárkou

Ach... keď si predstavím, že o dva roky ma čaká opäť toto trápenie vo väčšom rozsahu, tak sa mi chce zvracať... Ale nie, zase až také hrozné to nie je, fakt nie, len mám občas fakt sto chutí hodiť tyčku alebo vyhodiť notebook a všetky knihy a materiály cez okno. Zatvorené. Nech počujem ten krásny treštivý zvuk, ktorý by mi uľavil. Áno, existujú aj lacnejšie varianty a lá kúpiť nejaký hrnček v akcii za éčko a hodiť ho o zem, ale komu by sa to chcelo upratovať? Alebo vypiť fľašu vína a tú hodiť o stenu (no nie som žiaden zloduch ani nič obdobné, takže aj toto môžme škrtnúť...). Existuje toooľko možností ako si uľaviť rozbitím niečoho, čohokoľvek, no také veci sa nerobia. Či hej?



Snažím sa držať svoju psychiku ako tak pohromade. Stále si pripomínam, že už len polroka a štátnice a obhajoba budú za mnou. Že všetko dobre dopadne. No poznáte to... keď na vás príde TEN stav (a milé dámy, keď ten stav príde počas našich dní, blueh), tak ťažko svojej hlave dohovoríte. Ono ti vám to je celkom vtipné :D Predstavte si, ako sa bavíte sami so sebou, snažíte sa upokojiť, nájsť pohodu, aby ste mohli pokračovať ďalej... a nejaký váš podvedomý hlások tam len vreští AAAAAAAAAAAAAAAA a neprekričíte ho ani za toho malého slonieho boha. Proste si vreští na plné peky a nič. Absolútne nič. Vám len sťahuje hruď, cítite sa neschopný a máte pocit, že sa nad vami sťahujú mračná pekla a potom... potom to prejde. Len tak. Ako keby lusknutím prstov.

Som dosť perfekcionistka, čo sa týka takýchto prác (čo sa týka učenia na skúšky... ehm, to je už druhá vec, som proste prokrastinátor prvej triedy). Stále si čítam ten istý odsek dokola (nahlas! pretože študujem anglický odbor a potrebujem vedieť, či to jednoducho znie dobre... ale ani moje uši nie sú dokonalé a občas sa čudujem, čo som to vlastne vyplodila a prečo mi to prišlo ako skvelý nápad) a prechádzam materiálmi a snažím sa to napísať tak, aby to bolo dobré, aby som s tým bola spokojná...


...a potom to dám školiteľke a nájdem si červené more :D Zatiaľ som tak neučinila (teda, neposlala som jej nič, lebo jej nechcem posielať pár odsekov, keď bude na svete polka - čo bude čoskoro - tak vtedy jej to pošlem a uvidíme). A to aj hlavne z toho dôvodu, že by som bola neskutočne, ale fakt až nepredstaviteľne, demotivovaná, pokiaľ by mi to poslala naspäť s tým, že je to zlé, treba toto, toto a toto inak a však... viete :) Takže si to šetrím na neskôr, keď budem vedieť, že nebudem musieť dokola celý mesiac prepisovať len prvú stranu. 

Takže tak... ja a bakalárka... ja a bakalársky ročník všeobecne... je to celkom sranda. Taká nie práve najpríjemnejšia, ale pevne verím, že prinesie ovocie. 

Dúfam.

Veľmi silno dúfam.

Držte teda palce!

0 komentárov:

Zverejnenie komentára