2/19/2017

Čo robiť a čo nerobiť...

Mala by som písať bakalárku. V podstate som sa do toho hecla, pretože som otvorila článok, čítam, poznámkujem, snažím sa prísť nato čo to kurva znamená when someone reasons inductively (nejaké návrhy?) a vykecávam sa s Beou o všetkom a ničom. A zradila som Kiku. Lebo povedala, že ničnerobenie je fajn a mám sa pridať do klubu a ja som ho opustila. Tak som si povedala, že idem písať článok. Takže som sa v podstate nahodila spiatočku a som späť v klube.


Takže... čo by som nemala robiť? Písať toto tu niečo, čo nebude mať pravdepodobne ani pointu. Nemala by som čítať knihy a uvažovať nad tým, aké by to vlastne bolo, keby že žijeme v takých svetoch a nie v tomto tu nudnom plnom nezáživných povinnosti. Ok, klamem. Strašne klamem, lebo som presne tam, kde som chcela byť a baví ma to a som spokojná, ale viete... stále budete chcieť viac. 

A potom, ako sa tak s Beou veselo vyprávam, prídem nato, že v podstate nepíšem. Nehovorím teraz o bakalárke (pretože tej sa sa snažím venovať viac ako menej), ale o takom tom tvorivom písaní. O písaní príbehov a vymýšľaní si svetov a rôznych storiek. O tom, ako prdím na Lovcov a ešte viac na Nadbytočných a ako by som kvôli čítaniu urban fantasy chcela napísať urban fantasy plnú fae, vlkolakov a neviem akej hávede a proste tak... nepíšem. Klamem. Zas. Píšem. Fan fiction. A aj tú viac nie ako áno. A som z toho smutná.

V podstate som smutná z mnohých vecí. Milujem a mám pocit, že už nie som milovaná. A neviem, čo sa vlastne stalo. A som plná potlačovanej úzkosti a stresu a všeličoho možného. Neviem, fakt neviem. Všetko sa rúti a pritom mám pocit, že mi nikdy nebolo lepšie ako teraz. Uch, asi by som sa mala nechať niekam zavrieť. Na psychiatriu alebo čo.

Takže tak. Čo robiť a čo nerobiť...

Určite písať bakalárku a venovať sa tomu čo ma baví. A určite nie v jednom kuse robiť len to, čo ma baví a hlavne si nedomýšľať chujady, ktoré ťahám z pravej päty.

Tak.

Ideme nato.

Na tú bakalárku teda. Čert mi to bol dlžen... 

2/03/2017

Môj knižný mesiac: Január

Skúšky som za sebou mala už v decembri a na január mi ostávalo len písanie bakalárky (teda... stále ostáva, ale ešte mám trochu času na teóriu a čoskoro to doklepnem) a tak som mala viac voľného času. Tak som čítala. A na moje pomery v posledných rokoch som čítala DOSŤ VEĽA! Prečítala som 6 kníh. Je síce pravda, že asi dve som začala čítať koncom roka 2016 a len ich dočítavala, ale predsa sa to ráta, no nie? O:) Niektoré som už stihla spomenúť, iné nie, ale poďme nato zhrnutie!

Twist Me (Twist Me #1) by Anna Zaires


Ako viete, ja rada dark romance. A preto som sa pustila aj do tejto - pretože mala vcelku fajn ohlasy a prečo nie? Keď som však knihu otvorila a začala čítať, trošku ma prekvapil až príliš jednoduchý štýl písania. Vďakabohu, autorka sa neskôr rozpísala a čítalo sa to veľmi dobre a veľmi rýchlo. Nejakým spôsobom, aj keď ma príbeh ani postavy nejako extra nechytili, som mala potrebu otáčať stranu za stranou. Kniha má ešte dve pokračovania Keep Me a Hold Me, ktoré sú písané aj z pohľadu hlavného hrdinu. Mám takého tušáka, že budú o čosi lepšie ako prvý diel, ale uvidíme... nechcem hovoriť hop kým nepreskočím.


Asylum by Lily White


Priznám sa, zo začiatku som s knihou bojovala. Lilyna séria Masters ma za srdce chytila viac. Avšak Asylum, ako už napovedá sám názov, bola celkom sila. Koniec ma DOSŤ prekvapil, ak mám byť úprimná. Čakala som všeličo, ale toto nie. Dokonca som vytvorila behom čítania niekoľko teórií a nesplnila sa ani jedna ak mám byť úprimná :D Ale ak by ste chceli siahnuť po nejakej knihe od Lily, radšej by som zvolila My Master's Courtesan. Chémia medzi postavami bola neskutočná a aj keď mi bolo zle z celej tej predstavy, žeby sa niečo také v skutočnosti mohlo diať... to čítanie FAKT stálo zato.


Bad Mommy by Tarryn Fisher


Túto knihu som už na blogu spomínala. Rovnako ako inú knihu od autorky - F*ck Love - kvôli ktorej som siahla aj po tejto. A poviem vám... mám setsakra zmiešané pocity a budem si musieť tú knihu prečítať ešte raz (Bad Mommy teda), aby som si vedela usporiadať myšlienky. Ak by ste chceli niečo od tejto autorky, Bad Mommy na prvú šupu teda neodporúčam :D Radšej F*ck Love alebo The Opportunist, na ktorú sa v dohľadnej dobe chystám. Bad Mommy je psycho. Ako fakt silné psycho. Asylum od Lily White je oproti tomuto šuviks. 


Before We Were Strangers by Renee Carlino


Ach bože, toto bolo niečo <3 Presne toto moje srdce i myseľ potrebovali. Viete, život nie je vždy jednoduchý a občas nám do cesty postaví neskutočné množstvo prekážok a občas, OBČAS, nám dá druhú šancu napraviť to, čo sme dosrali. A tu hlavní hrdinovia tú možnosť dostali a och... Tá kniha vôbec nebola dokonalá. Vôbec. Mala svoje chyby. Preto vždy tvrdím - knihy treba čítať, keď na ne máte práve náladu. Nie silou mocou pokračovať v niečom, čo vás nebaví. Načo? Čo ak príde ten moment, keď to bude presne tá kniha, ktorú potrebujete? U mňa to tak bolo. A ako bonus bola nááádherne napísaná a teším sa, ako sa pustím do ďalšej knihy od Renee. Veľmi sa teším <3


Dollars (Dollar #2) by Pepper Winters


Pamätáte sa, ako som sa nevedela pokračovania série Dollar dočkať? A ako kniha vyšla a ja som sa k nej nie a nie dostať? Tak teraz som sa k nej konečne dostala a uff... poviem vám, že TOTO bola jazda. Ako fakt neskutočná. A na konci som si takmer vlasy vytrhala, že dokedy zase budem musieť čakať na pokračovanie a och bože... neviem sa seriózne dočkať. Čítala som zopár názorov a našla aj sklamané recenzie... že jednotka bola o dosť lepšia a príbeh stratil čaro. Na druhej strane niektorí tvrdili, že aj keď ich táto časť tak nebavili, vidia to ako keby predzvesť dobrého pokračovania. Niečo nutné. Ja tak úplne nesúhlasím - podľa mňa bola knihy geniálna a dávalo len a len zmysel, že sa bude pohybovať týmto smerom. A teším sa na tretiu časť. VEĽMI sa teším na tretiu časť!


My Biggest Mistake by Leddy Harper


K tejto knihe poviem strašne máličko, ale predsa niečo. Ak máte radi knihy, ktoré sú tak pol na pol reálne a z druhej strany úplne mimo realitu :D A ak máte radi knihy, ktoré vo vás vyvolajú širokú škálu emócií... My Biggest Mistake je kniha pre vás. Naozaj som občas nevedela, ako to predýcham. Hlavná hrdinka totiž opustila manžela a deti. Na dva roky. A vrátila sa. A to všetko okolo... wow. Asi 30% knihy som čítala so škrípajúcimi zubami, zvyšných 70% bolo dokonalých. Škoda tých občasných momentov.





1/11/2017

Sváry s bakalárkou

Ach... keď si predstavím, že o dva roky ma čaká opäť toto trápenie vo väčšom rozsahu, tak sa mi chce zvracať... Ale nie, zase až také hrozné to nie je, fakt nie, len mám občas fakt sto chutí hodiť tyčku alebo vyhodiť notebook a všetky knihy a materiály cez okno. Zatvorené. Nech počujem ten krásny treštivý zvuk, ktorý by mi uľavil. Áno, existujú aj lacnejšie varianty a lá kúpiť nejaký hrnček v akcii za éčko a hodiť ho o zem, ale komu by sa to chcelo upratovať? Alebo vypiť fľašu vína a tú hodiť o stenu (no nie som žiaden zloduch ani nič obdobné, takže aj toto môžme škrtnúť...). Existuje toooľko možností ako si uľaviť rozbitím niečoho, čohokoľvek, no také veci sa nerobia. Či hej?



Snažím sa držať svoju psychiku ako tak pohromade. Stále si pripomínam, že už len polroka a štátnice a obhajoba budú za mnou. Že všetko dobre dopadne. No poznáte to... keď na vás príde TEN stav (a milé dámy, keď ten stav príde počas našich dní, blueh), tak ťažko svojej hlave dohovoríte. Ono ti vám to je celkom vtipné :D Predstavte si, ako sa bavíte sami so sebou, snažíte sa upokojiť, nájsť pohodu, aby ste mohli pokračovať ďalej... a nejaký váš podvedomý hlások tam len vreští AAAAAAAAAAAAAAAA a neprekričíte ho ani za toho malého slonieho boha. Proste si vreští na plné peky a nič. Absolútne nič. Vám len sťahuje hruď, cítite sa neschopný a máte pocit, že sa nad vami sťahujú mračná pekla a potom... potom to prejde. Len tak. Ako keby lusknutím prstov.

Som dosť perfekcionistka, čo sa týka takýchto prác (čo sa týka učenia na skúšky... ehm, to je už druhá vec, som proste prokrastinátor prvej triedy). Stále si čítam ten istý odsek dokola (nahlas! pretože študujem anglický odbor a potrebujem vedieť, či to jednoducho znie dobre... ale ani moje uši nie sú dokonalé a občas sa čudujem, čo som to vlastne vyplodila a prečo mi to prišlo ako skvelý nápad) a prechádzam materiálmi a snažím sa to napísať tak, aby to bolo dobré, aby som s tým bola spokojná...


...a potom to dám školiteľke a nájdem si červené more :D Zatiaľ som tak neučinila (teda, neposlala som jej nič, lebo jej nechcem posielať pár odsekov, keď bude na svete polka - čo bude čoskoro - tak vtedy jej to pošlem a uvidíme). A to aj hlavne z toho dôvodu, že by som bola neskutočne, ale fakt až nepredstaviteľne, demotivovaná, pokiaľ by mi to poslala naspäť s tým, že je to zlé, treba toto, toto a toto inak a však... viete :) Takže si to šetrím na neskôr, keď budem vedieť, že nebudem musieť dokola celý mesiac prepisovať len prvú stranu. 

Takže tak... ja a bakalárka... ja a bakalársky ročník všeobecne... je to celkom sranda. Taká nie práve najpríjemnejšia, ale pevne verím, že prinesie ovocie. 

Dúfam.

Veľmi silno dúfam.

Držte teda palce!

1/10/2017

Bad Mommy | Alebo psychopat, sociopat a obeť

Viete čo? Tarryn Fisher je blázon. Fakt. Už ste ma o nej počuli hovoriť. Pamätáte si na F*ck love? Pamätáte? A stále ste to nečítali? Shame on you! Mali by ste! Minule som akurát v kindli prechádzala cez moje obľúbené quoty z tohto skvostu. A fakt by ste si to mali prečítať. Takže keď som videla, že Tarryn vyšla ďalšia kniha (a okrem toho ďalšia, ktorú som absolútne nezaregistrovala a ešte ma čaká aj jej Opportunist... ehm), tak som si povedala: čo tam po bakalárke, Simčila, čítaj! A aj som čítala...

Kniha je napísaná z 3 pohľadov - z pohľadu Fig, Dariusa a Jolene. Nechcem ukazovať prstom, kto je kto, nato prídete po prečítaní pár strán i vy sami. Ale je to tak - nájdete tam psychopata, ktorý o tom ani nevie. Nemá život. Nemá charakter, tak sa priživuje na niekom inom. A potom sociopata, ktorý ani netuší, čo robí, pretože je emočne odťatý, pretože je... no... sociopat. A obeť. Keď som písala "recenziu" na Goodreads, napísala som tam, že táto kniha nie je pre všetkých a už vôbec nie pre tých, ktorí si veľmi, ale ozaj VEĽMI zakladajú na tom, aby mali radi hlavné postavy.

Viete, ja to mám vo väčšine prípadov u prdele. Ani v realite nemám rada každého, dokonca sa nájdu aj ľudia, ktorých by som najradšej vlastnoručne uškrtila (o nenávisti nehovorím, to je emócia, ktorá hovorí, že ma ten človek stále nejakým spôsobom serie a viete... na nenávisť vynaložíte strááášne veľa energie a mne sa nechce), tak prečo by taký nemohol byť hlavný hrdina... ehm, viacero hlavných hrdinov? Viete, ešte aj tú obeť som mala občas chuť uškrtiť. Pretože prečo? A potom mi to trklo - lebo je človek. Všetci sme ľudia. A aj keď sa hrdo bijeme do hrude, akí sme MY tí iní, ako sa nenecháme využívať, ako vieme stále povedať názor... je to bullshit. Viem to ja, ty aj on, len si to nepriznáme, lebo však načo. A rovnako to nechcel vidieť ani naša obeť a ako dopadla...

Musím uznať, že Bad Mommy nesie nááádherný odkaz. Trošku nekonvenčne podaný a niektorí ho
možno aj prehliadnu, ale je tam a vyrazil mi úplne dych. Stále si však nie som úplne istá, čo si o tejto krátkej knihe (má čosi cez 250 strán, jednohubka... ťažká jednohubka s kopou klobásy a slaniny, z ktorej vám bude ťažko) myslieť. Fakt netuším. Ani som ju nehodnotila, no mnohé som si z nej vzala.

Nerozdávajte sa, určite nie. Ja som sa v tej obeti aj trochu našla - pretože aj ja sa snažím v každom vidieť LEN to dobré a srať na všetko zlé a zhnité v jeho vnútri. Fakt. A potom to príde - facka a ja to zrazu vidím a je mi zle (bejvávalo to horšie). Takže bacha nato, koho pustíte do svojho života. Môže to byť riadny hajzel.

A ku knihe? Prečítajte si to. Teda... ak vám nevadia úplne zvnútra prehnité postavy, ktoré by ste v realite možno aj zabili. Ak ste ako ja a nevadí vám to, choďte do toho. Podľa mňa neoľutujete.

Moje hodnotenie:
...úprimne? nehodnotila som, neviem ako, ale možno nato prídete vy ;)