11/20/2016

Dark romances aneb moje srdce plesá (aj keď by nemalo...)

Hm... viete, je to takto. Mám už dlhodobo knižnú krízu. V lete tohto roku sa to trochu zlepšilo a to hlavne vďaka F*ck love (ktorú som už spomínala) a knihám, ktoré nasledovali. A tie knihy, verte či nie, fakt nie sú pre každého a občas sama sebe poviem: fuj, fuj, prečo to, do prdele, čítaš?! – a pokračujem ďalej, pretože si jednoducho neviem pomôcť.

Dark romance (resp. temná romantika... blueh, znie to divne v slovenčine) nie sú takými tými sladkými príbehmi, pri ktorých čítaní sa vám až lepia ústa od toľkej sladkosti (zase klamať si nebudeme, aj to padne vhod raz za čas). Pamätáte sa na Fifty Shades of Grey? Áno? Neviem, prečo sa pýtam takú sprostú otázku, pretože je jasné, že aj keď ste knihu nedržali priamo v rukách, určite neušla vašej pozornosti alebo ste aspoň počuli o filme. Takže Fifty Shades of Grey sa dá považovať za dark romancu, aj keď sama by som povedala, že celkovo tento kvázi žáner len okrajovo lizne. Ale... je to nejaká tá odnož. Pokiaľ však ide o číro číru temnú romantiku (fuj, stále to znie rovnako zle ako prvý raz), je to o úplne inom leveli. Sex, BDSM, zneužívanie... no, je to fakt o trochu inom leveli.

A keďže moja knižná kríza prestala (haha, prečo si klameš, Simčila? vieš, že neprestala...) práve vďaka týmto knižným „skvostom“, nedá mi o nich čosi nespomenúť. Jedno veľmi dôležité odporúčanie, resp. varovanie: TIETO KNIHY FAKT NIE SÚ PRE KAŽDÉHO! Rozumeno? Tak môžeme ísť nato.

Escape from Paradise (Gwendolyn Field)
Gwendolyn je pseudonym. Autorka píše aj knihy pre mladších čitateľov a nechce im spôsobiť traumu. Tak si zvolila pseudonym. Nie, zatiaľ som neprišla nato, kto Gwendolyn v skutočnosti je (pretože som sa o to snažila asi 5 minút a potom si povedala, žeby to stratilo svoje čaro), takže vážne netuším, čo vlastne napísala. Ale Escape from Paradise bolo moje prvé okúsenie dark romance a musím povedať, wow.

Angela sa rozhodla ísť počas jarných prázdnin do Mexika so svojimi kamarátkami. To najhoršie, čo si predstavovala, že by sa jej mohlo stať je, že nato prídu jej rodičia. Bohužiaľ... stalo sa horšie. Zapáčil sa jej Fernando... ktorý ju znásilnil a keď zistil, kto jej rodičia sú, uniesol ju. K otcovi. Ten vybudoval raj pre mužov v Španielsku a Angela má dve možnosti: buď bude spolupracovať a stane sa jednou z otrokýň alebo zomrie. Na druhej strane Douglas pochádza z bohatej rodiny. Jeho rodičia boli zavraždený, keď mal šestnásť a jeho malého brata uniesli. Keďže pracuje pre vládu ako tajné očko, rozhodne sa prijať ponuku zachrániť Angelu. A tam sa nám to začína zamotávať.

Angelin život v španielskom raji je... uff... ako to opísať? Neskutočný. Viete, budete sa sami seba pýtať, PREČO konala tak, ako konala. PREČO nespravila niečo iné, ale... pochopíte to. Gwendolyn má jeden neskutočný dar – viete pochopiť a prijať to, prečo sa daná postava správa tak, ako sa správa. A to nielen v prípade Angely, ale všetkých obyvateľov vily, v ktorej sa stala otrokyňou. Na druhej strane Douglas... kým nepríde do vily, je zaujímavé sledovať jeho život. Jeho pohnútky. Jeho snahy. Jeho postup životom. Keď sa konečne dostane do Španielska, tak trochu to stratí šťavu. Nie, nebojte sa! Myslím si, že Gwendolyn vás predsa len na konci knihy dosť prekvapí a nie je to všetko len pevne nalinkované, len... aj keď je to temná romantika (mala by som prestať používať toto divné slovné spojenie...), tam to dôjde k bodu, kde je to striktne takmer všade dané. Žena, ktorá bola zneužívaná a potrebuje byť zachránená a muž, hrdina, ktorý sa do toho strmhlav vrhne. Stále to však nemení nič na tom, že Escape from Paradise je veľmi chytľavé čítanie a nebudete schopní sa od knihy odtrhnúť. Nato dám krk!

Moje hodnotenie: 


Dollar #1: Pennies (Pepper Winters)
Poviem to na rovinu... po dočítaní som sa triasla ako feťák, ktorý má absťák. A stále ma to občas chytí. Vďakabohu, druhá časť je už na svete a ak pánboh dá, čoskoro sa do nej pustím. Pretože Pepper Winters je výnimočná autorka. A hlavne sa nebojí písať aj o tom, z čoho vám bude tak neskutočne zle (a pritom sa budete hanbiť v kúte s knihou v ruke, lebo sa nebudete môcť odtrhnúť), až sa budete sami pýtať, či sa toto fakt deje (deje) a prečo by o tom niekto písal (pretože je to guilty pleasure ako sviňa a... viac som spomínala vyššie).

Hlavná hrdinka mala 18 rokov, keď ju zavraždili. Na jej smolu, jej vrah ju včas oživil a predal. Do sexuálneho otroctva. Stratila svoje meno, svoju identitu, všetko. Prijala nové meno a jediné, čo jej nový majiteľ nedokázal vziať, bol jej hlas. A potom prišiel on. Elder Prest, zlodej s srdcom čiernym ako jeho duša. Díval sa na ňu ako na človeka a napriek tomu, že nevydala ani hláska, v nej nachádzal odpovede na svoje otázky. Jej majiteľa, s ktorým obchodoval, vyzval k jednej noci s ňou. Prežila dva roky mučenia a Elderovi neverí. Bude jej priepustkou alebo jej klincom do ešte horšieho pekla?

Toto je úplne iný cup of tea ako Escape from Paradise. Prečo? Zatiaľ čo prvá zmienená kniha, napriek tomu, že jej téma jej zamerania je hrozná sama o sebe, je... prijateľnejšia. O dosť. Ak by ste tieto dve knihy čítali za sebou rovnako ako ja, pochopili by ste. Pimlico, hlavná hrdinka, je nielen sexuálnou otrokyňou. Stala sa vecou. Doslova. Jej majiteľ je fakt... uff... neprichádza mi na um iné slovo ako strašne škaredé pomenovanie mužského pohlavného orgánu. A čoby. Jej majiteľ je ešte horší. Je to násilník, ktorý jej zo života robí peklo. Zatiaľ čo Angela si vo svojej podstate žije v komforte, aj keď je nútená k sexu a veciam, ktoré nechce, Pimlico prišla o všetko. Jediná vec, ktorá jej ostala, je jej hlas. A čo sa týka Eldera... nie je to záchranca. Nie je to hrdina. Vážne nie. Neodhalí sa o ňom toľko vecí, koľko by ste si želali (pokračovanie, musím si prečítať čím skôr to pokračovanie!), ale jednoducho to viete. A sám to o sebe tvrdí. Celé jeho bytie, každé jedno slovo, ktoré vypustí z úst, kričí, že nie je dobrý človek. No napriek tomu ho budete milovať. Od momentu (menší spoiler!) keď hodí Pimlicu mincu so slovami: Pencu za tvoje myšlienky.

Pepper Winters píše neskutočne. Na konci som si takmer vlasy vytrhala, pretože to vygradovala takým spôsobom, až som nevedela od tých nervov ani dýchať. A tu vidíte, prečo som mala absťák. Ktorý čoskoro zapijem! Teda... ehm, začítam.

Moje hodnotenie: 


Monters in the Dark #1: Tears of Tess (Pepper Winters)
A keď máte absťák po jednej knihe od Pepper, automaticky siahnete po inej, keďže pokračovanie je v nedohľadne a niekoľkokrát bolo preložené. A ja som vyrevúvala Beátke dňom i nocou, kedy konečne vyjde, a keďže je Beátka veľmi dobrá kamarátka, podsunula mi toto – nečítala to, ale vraj je to dobré. Veľmi dobré. No... po knihe ako Pennies to až také dobré nebolo, ale musím uznať, že aj príbeh Tess mal svoje čaro.

Tess čoskoro zoštátnicuje, bude pracovať vo vychytenej firme a má milujúceho frajera. A keďže sú spolu až nejaký ten piatok, vyberú sa spolu do Mexika. A keďže Tessin frajer je kus idiota, Tess unesú a nadrogujú (fakt je to kus vola, nemôžem si pomôcť). Je vystrašená, no rozhodne sa bojovať a nepoddať situácii, ktorá nastala. Dokáže ju Brax (ten jej milovaný frajer...) nájsť skôr, ako bude úplne zlomená?

Takže to, že Brax je kus vola, už viete. Lebo je. Tess je fajn. Viac než fajn. Je to hrdinka, s ktorou je príjemná každá strana. A potom tu máme je nového majiteľa. Q. Fakt, Q. Dokonca som v tej knihe listovala, či fakt a prišla som nato, že je to prezývka. A Q nie je až taký hrozný, ako sa zdá. Zistíte to pri čítaní. No a vzhľadom nato, že Tess je bojovníčka telom i dušou, je to fakt veľmi zaujímavé čítanie. Veeeľmi zaujímavé. No nie, po dočítaní Pennies. Pepper si ale udržuje svoj štýl písania, ktorý je viac než nadštandardný. Napriek tomu čítanie pokračovania odkladám na neurčito. Môžem však povedať, že zatiaľ – už zo spomenutých – ide o knihu, ktorá by sa mohla páčiť aj ľuďom, ktorý na tento štýl romancí veľmi nie sú.

Moje hodnotenie: 


Masters #1: Her Master’s Courtesan (Lily White)
A viete čo? Už čítam pokračovanie. A viete ešte čo? Bude vianočná novela. A ešte niečo... vraj to už má dĺžku románu, takže to nebude novela! A pevne verím, že aj oficiálne tretie pokračovanie bude čím skôr. Prisľúbený je rok 2017. Nadšene sa natriasam. Whoa, whoa!

Takže úplne na úvod toho všetkého, pár slov od samotného Aidena Olivera:

I am a Master.

You must know this fact to understand my story.

I capture women.

I break them down.

And I rebuild them.

Takže... myslím si, že toto úplne na úvod stačí. Aiden je teda monštrum bez akejkoľvek morálky (fakt) alebo citu (fakt číslo 2), ktorý sa doslova vyžíva v zneužívaní (fakt numero 3). A napriek tomu, že je to taký chumaj a predátor, ktorého by ste ani neopľuli (ha, ale ba, z toho, čo som pochopila, je to fešák až strach a každá by nad ním slintala, takže toľko k tomu), ho budete milovať. A nenávidieť. A viete, také tie typicky zmiešané pocit. Potom príde na scénu Rebecca (veľmi skoro) a poviete si, aha, tak ono to naberie ten klasický smer... a prd! Nie. Nechcem spoilerovať, ale keď je raz niekto hovädo, navždy bude hovädom. No matter what.

A viete prečo som si toto tu tak neskutočne zamilovala? Lebo Lily White nepíše predvídavo (okrem toho veľmi ľahko a svižne a tie strany ubiehajú a ubiehajú a ahaho, koniec) a máte chuť si vytrhať všetky chlpy na tele od nervov. A keď aj dôjdete k nejakému tomu bodu, tak si poviete: No dopekla (slabý výraz), ona to fakt urobila?! Takže toľko. Je to na nervy. Ak máte slabé srdce, neodporúčam. Och a tá kniha ide v podstate proti všetkému, v čo verím. No vzhľadom nato, že som si to čítanie tak neskutočne užila, Aiden asi bude mať v niečom pravdu. Ale ak by ste ho niekedy stretli, tak pst! Nič mu nehovorte. Ešte si to bude chcieť na mne overiť (ale nie, pevne verím, že takého chumaja vo svojom živote nestretnete nikdy a budeme všetky/všetci milované/milovaní do posledného dychu).

Moje hodnotenie:



A na úplný koniec: som zvrátená duša? Som. A viete čo? Je mi to úplne ukradnuté. A mala by som sa učiť. Alebo si dáme radšej ďalšiu kapitolku z Masters #2? Už chápem ako sa cítil Hamlet, byť či nebyť? To je otázka!