10/29/2016

Neplač, Anna alebo po dlhom čase opäť v divadle (a plná nadšenia!)


Už dlhšie som uvažovala nad tým, žeby bolo celkom fajn zablúdiť do Bábkového divadla na rázcestí. Predsa len... už som v Banskej Bystrici tretí rok a divadlo bolo vždy tým umením, ktoré mi bolo blízkym (samozrejme, Simča, hlavne keď si tam zablúdila raz do roka, ale... ehm... viete ako to je, ľúbi sa vám to, ale čas... čas je ťažké nájsť). A keď vám ešte k tomu učiteľka na predmete povie, že 25% známky budete mať len vďaka návšteve divadla a napísaním „krátkej práce“ ohľadom spoločenského protokolu... no... proste si poviete, že nadišiel ten správny čas nabehnúť tam (po tých dvoch rokoch, čo to plánujete :D). Takže som tam nabehla (a hlavne i vďaka tomu, že šla aj spolubývajúca a to ma popohnalo!) a odchádzala s ústami dokorán.


Nebudem vám hovoriť také veci, že kto to napísal apod. Nie je to totiž vôbec podstatné! Neplač, Anna je príbehom ženy z pohľadu muža (ehm... asi dáko citujem to, čo bolo už napísané... nechtiac) a hlavnou hrdinkou je Anna. A herečka. Hm... v podstate to prebieha tak, že na scénu príde žena, ktorá si sadne a v podstate hrá samu seba. Herečku. Herečku, ktorá nie je taká dobrá, ako si ľudia v okolí myslia a ktorá je proti všetkým tým pravidlám, ktoré v divadlách platia. Napr. prečo by sa nemohlo počas predstavenia piť víno, keď ho očividne hlavná hrdinka popíja? Prečo to musí byť nechutná voda (sirupová, v horšom prípade s potravinárskym farbivom, ble ble) alebo dáka žbrnda, z ktorej vás napína? Viete... najlepšie na tom celom bolo, že ste proste mali pocit, že naša milá herečka hrá samu seba a sem tam okomentuje správanie Anny, ktorú by mala hrať (krava blbá, čo si to necháš?!). A práve kvôli herečke, ktorá hrá herečku, ktorá hrá Annu (sranda, čo :D), má celé toto predstavenie neskutočné grády! V živote som sa asi tak nenasmiala (klamem, keď som bola v SNV na Sen noci svätojánskej v modernom šate, tak som sa smiala tiež dosť, ale toto bolo o dosť komornejšie). Štádia opitosti u žien? Krása. Oslava ženy a ženskosti. A potom... potom príde zlom. A zistíte, že herečka nie je herečka, že je Anna. Anna, ktorá je naliata a už ani nevie, kým vlastne je a z komédie... z tej komédie, z ktorej ste sa išli docikať od smiechu, je zrazu dráma. A vám sa chce plakať.


Ono je to tak... odchádzala som z divadla, z tej malej sály, s dosť zmiešanými pocitmi a stále som si to v hlave (ani srdci) úplne neutriedila. Viete... nechcem prezrádzať viac, ako je potrebné pretože by to celé stratilo zmysel a čo ak sa tam chcete na tento skvost zastaviť? Ale určite to nebolo to, čo som čakala a bola som veľmi milo prekvapená a ako celok toto predstavenie ozaj stálo zato a rada by som naň zašla ešte raz (neklamem, fakt by som tam šla opäť, ale viete... hovorila som si dva roky, že pôjdem do divadla a nedostala som sa tam, takže toľko k tomu). Pokiaľ máte chuť na nieto kontroverzné a nie také, čo v divadlách vidíte bežne, určite odporúčam do divadla zájsť. Aj tá cesta do Bystrice by zato stála, verte mi!


0 komentárov:

Zverejnenie komentára