10/29/2016

Neplač, Anna alebo po dlhom čase opäť v divadle (a plná nadšenia!)


Už dlhšie som uvažovala nad tým, žeby bolo celkom fajn zablúdiť do Bábkového divadla na rázcestí. Predsa len... už som v Banskej Bystrici tretí rok a divadlo bolo vždy tým umením, ktoré mi bolo blízkym (samozrejme, Simča, hlavne keď si tam zablúdila raz do roka, ale... ehm... viete ako to je, ľúbi sa vám to, ale čas... čas je ťažké nájsť). A keď vám ešte k tomu učiteľka na predmete povie, že 25% známky budete mať len vďaka návšteve divadla a napísaním „krátkej práce“ ohľadom spoločenského protokolu... no... proste si poviete, že nadišiel ten správny čas nabehnúť tam (po tých dvoch rokoch, čo to plánujete :D). Takže som tam nabehla (a hlavne i vďaka tomu, že šla aj spolubývajúca a to ma popohnalo!) a odchádzala s ústami dokorán.


Nebudem vám hovoriť také veci, že kto to napísal apod. Nie je to totiž vôbec podstatné! Neplač, Anna je príbehom ženy z pohľadu muža (ehm... asi dáko citujem to, čo bolo už napísané... nechtiac) a hlavnou hrdinkou je Anna. A herečka. Hm... v podstate to prebieha tak, že na scénu príde žena, ktorá si sadne a v podstate hrá samu seba. Herečku. Herečku, ktorá nie je taká dobrá, ako si ľudia v okolí myslia a ktorá je proti všetkým tým pravidlám, ktoré v divadlách platia. Napr. prečo by sa nemohlo počas predstavenia piť víno, keď ho očividne hlavná hrdinka popíja? Prečo to musí byť nechutná voda (sirupová, v horšom prípade s potravinárskym farbivom, ble ble) alebo dáka žbrnda, z ktorej vás napína? Viete... najlepšie na tom celom bolo, že ste proste mali pocit, že naša milá herečka hrá samu seba a sem tam okomentuje správanie Anny, ktorú by mala hrať (krava blbá, čo si to necháš?!). A práve kvôli herečke, ktorá hrá herečku, ktorá hrá Annu (sranda, čo :D), má celé toto predstavenie neskutočné grády! V živote som sa asi tak nenasmiala (klamem, keď som bola v SNV na Sen noci svätojánskej v modernom šate, tak som sa smiala tiež dosť, ale toto bolo o dosť komornejšie). Štádia opitosti u žien? Krása. Oslava ženy a ženskosti. A potom... potom príde zlom. A zistíte, že herečka nie je herečka, že je Anna. Anna, ktorá je naliata a už ani nevie, kým vlastne je a z komédie... z tej komédie, z ktorej ste sa išli docikať od smiechu, je zrazu dráma. A vám sa chce plakať.


Ono je to tak... odchádzala som z divadla, z tej malej sály, s dosť zmiešanými pocitmi a stále som si to v hlave (ani srdci) úplne neutriedila. Viete... nechcem prezrádzať viac, ako je potrebné pretože by to celé stratilo zmysel a čo ak sa tam chcete na tento skvost zastaviť? Ale určite to nebolo to, čo som čakala a bola som veľmi milo prekvapená a ako celok toto predstavenie ozaj stálo zato a rada by som naň zašla ešte raz (neklamem, fakt by som tam šla opäť, ale viete... hovorila som si dva roky, že pôjdem do divadla a nedostala som sa tam, takže toľko k tomu). Pokiaľ máte chuť na nieto kontroverzné a nie také, čo v divadlách vidíte bežne, určite odporúčam do divadla zájsť. Aj tá cesta do Bystrice by zato stála, verte mi!


10/11/2016

Prečo milujem TBBT a prečo by ste lásku k tomuto skvostu mali zvážiť aj vy!


The Big Bang Theory – alebo po našom Teória veľkého tresku – už v telkách fičí od roku 2007 a vrelo pochybujem o tom, že niekto o tomto seriáli v živote nepočul, ale... opakovanie je matka múdrosti, no nie? TBBT som začala sledovať približneee... keď už boli von asi 3 série. Vtom čase na tom bola moja angličtina vcelku biedne (počkať... matika – počítam, počítam, hm... to som mala asi 15... nesedí mi to, nevadí) a sledovala som seriál s titulkami. Bez nich by som si to nedovolila, pretože všetky skvosty, ktoré by Sheldon vypustil z úst, by išli mimo moje chápanie. A hlavne som ho nestíhala ani na 100% vnímať (a aj tie titulky som nestíhala niekedy čítať... ak to mám uhrať na úprimnosť...). Takže moje začiatku s Teóriou veľkého tresku neboli celkom ružové, ale to mi nebránilo sa smiať a chichúňať ako vyšinutá.

A dnes tu máme rok 2016, v TV beží už 10.séria a moja láska pre tento seriál sa ani trošku nezmenšila, skôr mám pocit, že som z neho ešte odviazanejšia ako predtým. Pokiaľ by sme sa nato pozreli z iného uhla (teda ako z toho môjho večne očareného a zamilovaného), tak by sa dalo povedať, že kvalita seriálu má klesajúcu tendenciu, ale poviem vám jedno – MEH! V mojich očiach nemá a užívam si to plnými dúškami (aj keď Lucifer tomuto celému začína pekne silno konkurovať).

Prečo teda tento sitcom tak neskutočne žeriem?

1.            SHELDON COOPER – teda... pardon. Dr. Sheldon Cooper. Ak by ma totiž počul (resp. si to teda prečítal :D), tak by ma asi roztrhol. Sheldon je neskutočné (otravné, protivné a egocentrické) zlatíčko, ktoré má vedomosti snáď o všetkom, o čom sa dá. A keď náhodou aj nie, ten moment zato stojí ešte viac, ako to jeho nikdy nekončiace mudrovanie. Vo svojej geniálnej podstate má veľmi málo znalostí o ľuďoch ako takých a jeho robotické správanie nemá chybu. Samozrejme, každá postava si prejde svojím rozvojom a inak to nie je ani v prípade Dr. Coopera. Jedno je však isté – z veľkej časti úspech seriálu leží hlavne na jeho pleciach.

2.            SHELDON x PENNY – a nebola by som správny fanúšik, ak by som teda nezbožňovala interakcie medzi týmito dvomi. Penny, pôvodne servírka a „nádejná herečka“ s „obmedzenými znalosťami“ (aspoň teda podľa Sheldona, ak by sme sa nato pozreli z pohľadu obyčajných ľudí bez IQ 190, Penny je úplne... teda minimálne TAKMER ok :D) a do toho náš večne mudrujúci Sheldon... stojí to zato. Ozaj stojí. A i keď sa ten ich vzťah behom tých sérií zmenil a nabral trochu iný smer, nikdy ma rozhovory týchto dvoch neprestanú baviť. A jedna ešte z tých skorších epizód:

Penny: You gotta help me get my arm into my sleeve.
Sheldon: (Eyes closed) Okay!
Penny: Is that my arm?
Sheldon: It doesn't feel like an arm.
Penny: Then maybe you should let it go.

3.            CELÁ PARTIA – ono vo svojej podstate mám rada každého jedného člena tejto trafenej skupinky ľudí. Každý má totiž niečo do seba a hlavne sa mi ráta tá geekovsko-nerdovská vložka, kvôli ktorej moje srdce neskutočne plesá a veselo tancuje. A pri spomenutí takých Star Wars alebo Doctora Who... ach, normálne mi niekedy až imaginárna slzička úkááápne.

4.            HLÁŠKY – áno, je to tak, nečakané, že? Dokonca jednu z tých Sheldnových mám vycapenú aj na peračníku (áno, chodím na VŠ a mám stále peračník a verte či neverte – milujem tieto kancelárske srandy a peračník sa do nich ráta) a ak by vás aj zaujímalo akú, prosím: I’m not insane, my mother had me tested. A ak by som si mala každý jeden skvost niekde capnúť, tak by to bolo asi všade. A jedna moja osobne veľmi obľúbená scéna:

Sheldon: (3 knocks) Penny! (3 knocks) Penny! (3 knocks) Penny!
Bernadette: What happens if I say come in?
Penny: Well, find out.
Bernadette: Come in!
Sheldon: (silence)
(3 knocks) Bernadette! (3 knocks) Bernadette! (3 knocks) Bernadette!
Penny: Come in!
Sheldon: Keep it up. I've got nowhere else to be.
Bernadette: Just come in.
Sheldon: For future reference, if I want to watch Mean Girls, I'll just stream it on Netflix.

5.            DABING (CZ) – možno tým niektorých prekvapím, možno nie, ale jednu vec musím Teórii veľkému tresku v češtine uznať – ono to funguje. A neskutočne dobre. Užívam si to v češtine rovnako ako v angličtine a väčšina vtipov (resp. na žiaden, ktorý by v CZ nefungoval som ani nenatrafila) nestráca na zábavnosti. Naši milí susedia odviedli skvelú prácu. Naopak... my... na Slovensku... ehm... tvárme sa, že žiaden slovenský dabing neexistuje a všetko bude oveľa ľahšie. Jééééj! Svet je hneď krajší :D.

6.            NEPRESTÁVA MA BAVIŤ – všetky diely som videla už nespočetnekrát. Vážne. Od prvého dielu až po ten posledný z deviatej série... fakt som ich videla niekoľkokrát a pravidelne si ich púšťam. Je to oddych. Neskutočný relax. A hlavne pre moju hlavu, ktorá je plná manažérskych, ekonomických a finančných sr... hm... informácií, ktoré z nej potrebujete dostať. Aspoň na chvíľku. Viete, byť v škole a riešiť účtovníctvo a rôzne podnikové a finančné analýzy a potom ísť do banky a vybavovať sa s klientmi o rôznych produktoch a zmenách a neviem čom všetkom... unavuje to. Akokoľvek ma to, čo študujem baví, občas je toho jednoducho MOC! A keď potrebujete vypnúť aspoň na tých 20 minút... Big Bang Theory je ozaj, ozaj perfektná voľba a nikdy na ňu nezanevriem. Ani v moment, keď budem vedieť každý diel odcitovať od prvého slova po posledné.

Takže... Teória veľkého tresku je moja neskutočná srdcovka. Neskutočná. A mám pocit, že ju budem schopná pozerať ešte dlhé roky po premiére posledného dielu. Jediná vec, v ktorú dúfam je to, aby táto 10.séria nebola posledná. Aj keď to možno už fakt nie je to, čo to bolo v prvej sérii... ja jednoducho potrebujem viac a nikdy sa toho poriadne nenabažím. Never ever!

10/10/2016

F*uck Love alebo ako sa Tarryn Fisher podarilo takmer nemožné

Viete... ja som neskutočný fanúšik kníh. Teda... aspoň som bola. Dokonca aj frajer si všimol, že kade chodím, tam vláčim knihu a keď nie knihu, tak aspoň čítačku. Lenže čosi sa stalo a ja... ja som stratila chuť čítať. Akúkoľvek knihu som otvorila... po pár minútach som ju aj zavrela a dala bokom, pretože som sa jednoducho nedokázala začítať a moja jediná myšlienka po pár riadkoch bola vždy - a to zákonite! - meh! A potom... potom sa stal zázrak. A ten nastal vďaka mojej milovanej Beátke a jej návšteve mojej osoby v Bystrici. 

https://d.gr-assets.com/books/1449432878l/25828204.jpgTarryn Fisher mi doslova zobrala vietor z plachiet a namiesto vnímania dlho očakávanej návštevy, som čítala, čítala a čítala a jednoducho sa nedokázala odtrhnúť. Čas? Pch. Jedlo? Pch. Záchod? No dobre, na ten som ísť musela. Ale F*ck Love bola presne tá kniha, na ktorú som fakt čakala dobré dva roky a ktorá ma strhla do víru písmenok a prinavrátila mi tú dávno stratenú chuť čítať. 

Hlavnou hrdinkou je Helena Conway, ktorá sa zamiluje. Fajn, je to tu, hejže? Hlavná hrdinka sa nám do niekoho zahľadí a až do poslednej strany to bude sladké, sladké, sladkééé... hahaha, nie, po pár stranách mi došlo, že pani Fisherová nebude ten typ ženy na lacnú romantiku a tak aj bolo. Naša Helena sa totiž zamiluje do Kita, ktorý chodí s jej najlepšou kamoškou. Že ups...

Viete, ono je ľahké povedať, že keď sa dvaja milujú, prečo k*rva nie sú spolu a že najradšej by ste všetky postavy rad radom nakopali a proste... chápete. Lenže práve vtom je čaro tejto knihy - pretože je reálna. Áno, láska je krásna, ale povedzte mi úprimne - ak by ste sa zamilovali do priateľa vašej kamarátky, vrhli by ste sa naňho bez akýchkoľvek morálnych zábran? Aj keby ste niekde v hĺbke duše tušili, že s tou vašou kamarátkou to nie je také krásne a ružové, ako sa vám zdá a žeby si jednoducho zaslúžila preplieskať?  Áno? Spravili by ste to? No... úprimne... netuším, čo by som vám na niečo také mala povedať, ale mne by sa čosi také celkom hnusilo a aj keby som vtom bola až po uši, moje vnútorné ja by bola asi v absolútnej riti a krútilo sa a kričalo a hysterčilo a hlavne netušilo, čo robiť. A asi by som zdrhla. Prerušila kontakt. Proste... puf. Simča nikdy živote neexistovala, kto je Simča? Ja nie.

Okrem toho, že F*ck love vás donúti premýšľať nad vlastnými vnútornými hodnotami a hlavne vás presvedčí vnímať veci, ktoré vám neprišli zrejmé a budete jednoducho úplne mimo zo života... tak je naozaj skvelo napísaná. Vravím, ja som ignorovala svoju najlepšiu kamarátku... ešte že čítala niečo iné (to je nádherný vzťah... ja si čítam, ona si číta, sem tam začneme poskakovať po izbe, resp. vydávať divné zvuky a chŕliť, čo sa tam deje a proste sme šťastné, že sme spolu). 

Takže, čo ešte k tomu? F*ck love nie je typická romantika a od začiatku do konca sa budete pýtať, či hlavní hrdinovia spolu skončia, či to má zmysel a kedy by ste tú čúzu konečne mohli nakopať do zadku a tváriť sa, že nič. A možno si vytrháte zopár vlasov a prídete o pár nechtov, ale jedno vám poviem... ono to fakt stojí zato! 

Ďakujem ti, Tarryn Fisher, za tento skvost a ďakujem Beuš, že si mi ho nenápadne podstrčila... aka štýl, vyložím kindel a tvoja kamoška sa ti v ňom bude bezcieľne hrabať. Vrelá vďaka!

Level nadšenosti: 
5 ohňostrojov z 5! Juchú!