12/21/2016

Výkrik do tmy

Za chvíľu mám skúšku.

Z účtovníctva.

Asi zomriem. Bože, fuj, už tretí deň som v takom strese... fakt asi zomriem.

Panebože na nebi! Nedovoľ, aby som zhebla kvôli účotníctvu! To nie je príjemné!

Nádych, výdych, nádych, výdych... bože, ja to asi fakt nedám. 

Posledná skúška, to musíš dať!

Buďte radi, že nemusíte žiť s mojou hlavou, porazilo by vás. Však... ani ja od toho nemám ďaleko. 

Nádych, výdych, nádych, výdych... kurnik!

Každopádne:

11/20/2016

Dark romances aneb moje srdce plesá (aj keď by nemalo...)

Hm... viete, je to takto. Mám už dlhodobo knižnú krízu. V lete tohto roku sa to trochu zlepšilo a to hlavne vďaka F*ck love (ktorú som už spomínala) a knihám, ktoré nasledovali. A tie knihy, verte či nie, fakt nie sú pre každého a občas sama sebe poviem: fuj, fuj, prečo to, do prdele, čítaš?! – a pokračujem ďalej, pretože si jednoducho neviem pomôcť.

Dark romance (resp. temná romantika... blueh, znie to divne v slovenčine) nie sú takými tými sladkými príbehmi, pri ktorých čítaní sa vám až lepia ústa od toľkej sladkosti (zase klamať si nebudeme, aj to padne vhod raz za čas). Pamätáte sa na Fifty Shades of Grey? Áno? Neviem, prečo sa pýtam takú sprostú otázku, pretože je jasné, že aj keď ste knihu nedržali priamo v rukách, určite neušla vašej pozornosti alebo ste aspoň počuli o filme. Takže Fifty Shades of Grey sa dá považovať za dark romancu, aj keď sama by som povedala, že celkovo tento kvázi žáner len okrajovo lizne. Ale... je to nejaká tá odnož. Pokiaľ však ide o číro číru temnú romantiku (fuj, stále to znie rovnako zle ako prvý raz), je to o úplne inom leveli. Sex, BDSM, zneužívanie... no, je to fakt o trochu inom leveli.

A keďže moja knižná kríza prestala (haha, prečo si klameš, Simčila? vieš, že neprestala...) práve vďaka týmto knižným „skvostom“, nedá mi o nich čosi nespomenúť. Jedno veľmi dôležité odporúčanie, resp. varovanie: TIETO KNIHY FAKT NIE SÚ PRE KAŽDÉHO! Rozumeno? Tak môžeme ísť nato.

Escape from Paradise (Gwendolyn Field)
Gwendolyn je pseudonym. Autorka píše aj knihy pre mladších čitateľov a nechce im spôsobiť traumu. Tak si zvolila pseudonym. Nie, zatiaľ som neprišla nato, kto Gwendolyn v skutočnosti je (pretože som sa o to snažila asi 5 minút a potom si povedala, žeby to stratilo svoje čaro), takže vážne netuším, čo vlastne napísala. Ale Escape from Paradise bolo moje prvé okúsenie dark romance a musím povedať, wow.

Angela sa rozhodla ísť počas jarných prázdnin do Mexika so svojimi kamarátkami. To najhoršie, čo si predstavovala, že by sa jej mohlo stať je, že nato prídu jej rodičia. Bohužiaľ... stalo sa horšie. Zapáčil sa jej Fernando... ktorý ju znásilnil a keď zistil, kto jej rodičia sú, uniesol ju. K otcovi. Ten vybudoval raj pre mužov v Španielsku a Angela má dve možnosti: buď bude spolupracovať a stane sa jednou z otrokýň alebo zomrie. Na druhej strane Douglas pochádza z bohatej rodiny. Jeho rodičia boli zavraždený, keď mal šestnásť a jeho malého brata uniesli. Keďže pracuje pre vládu ako tajné očko, rozhodne sa prijať ponuku zachrániť Angelu. A tam sa nám to začína zamotávať.

Angelin život v španielskom raji je... uff... ako to opísať? Neskutočný. Viete, budete sa sami seba pýtať, PREČO konala tak, ako konala. PREČO nespravila niečo iné, ale... pochopíte to. Gwendolyn má jeden neskutočný dar – viete pochopiť a prijať to, prečo sa daná postava správa tak, ako sa správa. A to nielen v prípade Angely, ale všetkých obyvateľov vily, v ktorej sa stala otrokyňou. Na druhej strane Douglas... kým nepríde do vily, je zaujímavé sledovať jeho život. Jeho pohnútky. Jeho snahy. Jeho postup životom. Keď sa konečne dostane do Španielska, tak trochu to stratí šťavu. Nie, nebojte sa! Myslím si, že Gwendolyn vás predsa len na konci knihy dosť prekvapí a nie je to všetko len pevne nalinkované, len... aj keď je to temná romantika (mala by som prestať používať toto divné slovné spojenie...), tam to dôjde k bodu, kde je to striktne takmer všade dané. Žena, ktorá bola zneužívaná a potrebuje byť zachránená a muž, hrdina, ktorý sa do toho strmhlav vrhne. Stále to však nemení nič na tom, že Escape from Paradise je veľmi chytľavé čítanie a nebudete schopní sa od knihy odtrhnúť. Nato dám krk!

Moje hodnotenie: 


Dollar #1: Pennies (Pepper Winters)
Poviem to na rovinu... po dočítaní som sa triasla ako feťák, ktorý má absťák. A stále ma to občas chytí. Vďakabohu, druhá časť je už na svete a ak pánboh dá, čoskoro sa do nej pustím. Pretože Pepper Winters je výnimočná autorka. A hlavne sa nebojí písať aj o tom, z čoho vám bude tak neskutočne zle (a pritom sa budete hanbiť v kúte s knihou v ruke, lebo sa nebudete môcť odtrhnúť), až sa budete sami pýtať, či sa toto fakt deje (deje) a prečo by o tom niekto písal (pretože je to guilty pleasure ako sviňa a... viac som spomínala vyššie).

Hlavná hrdinka mala 18 rokov, keď ju zavraždili. Na jej smolu, jej vrah ju včas oživil a predal. Do sexuálneho otroctva. Stratila svoje meno, svoju identitu, všetko. Prijala nové meno a jediné, čo jej nový majiteľ nedokázal vziať, bol jej hlas. A potom prišiel on. Elder Prest, zlodej s srdcom čiernym ako jeho duša. Díval sa na ňu ako na človeka a napriek tomu, že nevydala ani hláska, v nej nachádzal odpovede na svoje otázky. Jej majiteľa, s ktorým obchodoval, vyzval k jednej noci s ňou. Prežila dva roky mučenia a Elderovi neverí. Bude jej priepustkou alebo jej klincom do ešte horšieho pekla?

Toto je úplne iný cup of tea ako Escape from Paradise. Prečo? Zatiaľ čo prvá zmienená kniha, napriek tomu, že jej téma jej zamerania je hrozná sama o sebe, je... prijateľnejšia. O dosť. Ak by ste tieto dve knihy čítali za sebou rovnako ako ja, pochopili by ste. Pimlico, hlavná hrdinka, je nielen sexuálnou otrokyňou. Stala sa vecou. Doslova. Jej majiteľ je fakt... uff... neprichádza mi na um iné slovo ako strašne škaredé pomenovanie mužského pohlavného orgánu. A čoby. Jej majiteľ je ešte horší. Je to násilník, ktorý jej zo života robí peklo. Zatiaľ čo Angela si vo svojej podstate žije v komforte, aj keď je nútená k sexu a veciam, ktoré nechce, Pimlico prišla o všetko. Jediná vec, ktorá jej ostala, je jej hlas. A čo sa týka Eldera... nie je to záchranca. Nie je to hrdina. Vážne nie. Neodhalí sa o ňom toľko vecí, koľko by ste si želali (pokračovanie, musím si prečítať čím skôr to pokračovanie!), ale jednoducho to viete. A sám to o sebe tvrdí. Celé jeho bytie, každé jedno slovo, ktoré vypustí z úst, kričí, že nie je dobrý človek. No napriek tomu ho budete milovať. Od momentu (menší spoiler!) keď hodí Pimlicu mincu so slovami: Pencu za tvoje myšlienky.

Pepper Winters píše neskutočne. Na konci som si takmer vlasy vytrhala, pretože to vygradovala takým spôsobom, až som nevedela od tých nervov ani dýchať. A tu vidíte, prečo som mala absťák. Ktorý čoskoro zapijem! Teda... ehm, začítam.

Moje hodnotenie: 


Monters in the Dark #1: Tears of Tess (Pepper Winters)
A keď máte absťák po jednej knihe od Pepper, automaticky siahnete po inej, keďže pokračovanie je v nedohľadne a niekoľkokrát bolo preložené. A ja som vyrevúvala Beátke dňom i nocou, kedy konečne vyjde, a keďže je Beátka veľmi dobrá kamarátka, podsunula mi toto – nečítala to, ale vraj je to dobré. Veľmi dobré. No... po knihe ako Pennies to až také dobré nebolo, ale musím uznať, že aj príbeh Tess mal svoje čaro.

Tess čoskoro zoštátnicuje, bude pracovať vo vychytenej firme a má milujúceho frajera. A keďže sú spolu až nejaký ten piatok, vyberú sa spolu do Mexika. A keďže Tessin frajer je kus idiota, Tess unesú a nadrogujú (fakt je to kus vola, nemôžem si pomôcť). Je vystrašená, no rozhodne sa bojovať a nepoddať situácii, ktorá nastala. Dokáže ju Brax (ten jej milovaný frajer...) nájsť skôr, ako bude úplne zlomená?

Takže to, že Brax je kus vola, už viete. Lebo je. Tess je fajn. Viac než fajn. Je to hrdinka, s ktorou je príjemná každá strana. A potom tu máme je nového majiteľa. Q. Fakt, Q. Dokonca som v tej knihe listovala, či fakt a prišla som nato, že je to prezývka. A Q nie je až taký hrozný, ako sa zdá. Zistíte to pri čítaní. No a vzhľadom nato, že Tess je bojovníčka telom i dušou, je to fakt veľmi zaujímavé čítanie. Veeeľmi zaujímavé. No nie, po dočítaní Pennies. Pepper si ale udržuje svoj štýl písania, ktorý je viac než nadštandardný. Napriek tomu čítanie pokračovania odkladám na neurčito. Môžem však povedať, že zatiaľ – už zo spomenutých – ide o knihu, ktorá by sa mohla páčiť aj ľuďom, ktorý na tento štýl romancí veľmi nie sú.

Moje hodnotenie: 


Masters #1: Her Master’s Courtesan (Lily White)
A viete čo? Už čítam pokračovanie. A viete ešte čo? Bude vianočná novela. A ešte niečo... vraj to už má dĺžku románu, takže to nebude novela! A pevne verím, že aj oficiálne tretie pokračovanie bude čím skôr. Prisľúbený je rok 2017. Nadšene sa natriasam. Whoa, whoa!

Takže úplne na úvod toho všetkého, pár slov od samotného Aidena Olivera:

I am a Master.

You must know this fact to understand my story.

I capture women.

I break them down.

And I rebuild them.

Takže... myslím si, že toto úplne na úvod stačí. Aiden je teda monštrum bez akejkoľvek morálky (fakt) alebo citu (fakt číslo 2), ktorý sa doslova vyžíva v zneužívaní (fakt numero 3). A napriek tomu, že je to taký chumaj a predátor, ktorého by ste ani neopľuli (ha, ale ba, z toho, čo som pochopila, je to fešák až strach a každá by nad ním slintala, takže toľko k tomu), ho budete milovať. A nenávidieť. A viete, také tie typicky zmiešané pocit. Potom príde na scénu Rebecca (veľmi skoro) a poviete si, aha, tak ono to naberie ten klasický smer... a prd! Nie. Nechcem spoilerovať, ale keď je raz niekto hovädo, navždy bude hovädom. No matter what.

A viete prečo som si toto tu tak neskutočne zamilovala? Lebo Lily White nepíše predvídavo (okrem toho veľmi ľahko a svižne a tie strany ubiehajú a ubiehajú a ahaho, koniec) a máte chuť si vytrhať všetky chlpy na tele od nervov. A keď aj dôjdete k nejakému tomu bodu, tak si poviete: No dopekla (slabý výraz), ona to fakt urobila?! Takže toľko. Je to na nervy. Ak máte slabé srdce, neodporúčam. Och a tá kniha ide v podstate proti všetkému, v čo verím. No vzhľadom nato, že som si to čítanie tak neskutočne užila, Aiden asi bude mať v niečom pravdu. Ale ak by ste ho niekedy stretli, tak pst! Nič mu nehovorte. Ešte si to bude chcieť na mne overiť (ale nie, pevne verím, že takého chumaja vo svojom živote nestretnete nikdy a budeme všetky/všetci milované/milovaní do posledného dychu).

Moje hodnotenie:



A na úplný koniec: som zvrátená duša? Som. A viete čo? Je mi to úplne ukradnuté. A mala by som sa učiť. Alebo si dáme radšej ďalšiu kapitolku z Masters #2? Už chápem ako sa cítil Hamlet, byť či nebyť? To je otázka! 

10/29/2016

Neplač, Anna alebo po dlhom čase opäť v divadle (a plná nadšenia!)


Už dlhšie som uvažovala nad tým, žeby bolo celkom fajn zablúdiť do Bábkového divadla na rázcestí. Predsa len... už som v Banskej Bystrici tretí rok a divadlo bolo vždy tým umením, ktoré mi bolo blízkym (samozrejme, Simča, hlavne keď si tam zablúdila raz do roka, ale... ehm... viete ako to je, ľúbi sa vám to, ale čas... čas je ťažké nájsť). A keď vám ešte k tomu učiteľka na predmete povie, že 25% známky budete mať len vďaka návšteve divadla a napísaním „krátkej práce“ ohľadom spoločenského protokolu... no... proste si poviete, že nadišiel ten správny čas nabehnúť tam (po tých dvoch rokoch, čo to plánujete :D). Takže som tam nabehla (a hlavne i vďaka tomu, že šla aj spolubývajúca a to ma popohnalo!) a odchádzala s ústami dokorán.


Nebudem vám hovoriť také veci, že kto to napísal apod. Nie je to totiž vôbec podstatné! Neplač, Anna je príbehom ženy z pohľadu muža (ehm... asi dáko citujem to, čo bolo už napísané... nechtiac) a hlavnou hrdinkou je Anna. A herečka. Hm... v podstate to prebieha tak, že na scénu príde žena, ktorá si sadne a v podstate hrá samu seba. Herečku. Herečku, ktorá nie je taká dobrá, ako si ľudia v okolí myslia a ktorá je proti všetkým tým pravidlám, ktoré v divadlách platia. Napr. prečo by sa nemohlo počas predstavenia piť víno, keď ho očividne hlavná hrdinka popíja? Prečo to musí byť nechutná voda (sirupová, v horšom prípade s potravinárskym farbivom, ble ble) alebo dáka žbrnda, z ktorej vás napína? Viete... najlepšie na tom celom bolo, že ste proste mali pocit, že naša milá herečka hrá samu seba a sem tam okomentuje správanie Anny, ktorú by mala hrať (krava blbá, čo si to necháš?!). A práve kvôli herečke, ktorá hrá herečku, ktorá hrá Annu (sranda, čo :D), má celé toto predstavenie neskutočné grády! V živote som sa asi tak nenasmiala (klamem, keď som bola v SNV na Sen noci svätojánskej v modernom šate, tak som sa smiala tiež dosť, ale toto bolo o dosť komornejšie). Štádia opitosti u žien? Krása. Oslava ženy a ženskosti. A potom... potom príde zlom. A zistíte, že herečka nie je herečka, že je Anna. Anna, ktorá je naliata a už ani nevie, kým vlastne je a z komédie... z tej komédie, z ktorej ste sa išli docikať od smiechu, je zrazu dráma. A vám sa chce plakať.


Ono je to tak... odchádzala som z divadla, z tej malej sály, s dosť zmiešanými pocitmi a stále som si to v hlave (ani srdci) úplne neutriedila. Viete... nechcem prezrádzať viac, ako je potrebné pretože by to celé stratilo zmysel a čo ak sa tam chcete na tento skvost zastaviť? Ale určite to nebolo to, čo som čakala a bola som veľmi milo prekvapená a ako celok toto predstavenie ozaj stálo zato a rada by som naň zašla ešte raz (neklamem, fakt by som tam šla opäť, ale viete... hovorila som si dva roky, že pôjdem do divadla a nedostala som sa tam, takže toľko k tomu). Pokiaľ máte chuť na nieto kontroverzné a nie také, čo v divadlách vidíte bežne, určite odporúčam do divadla zájsť. Aj tá cesta do Bystrice by zato stála, verte mi!


10/11/2016

Prečo milujem TBBT a prečo by ste lásku k tomuto skvostu mali zvážiť aj vy!


The Big Bang Theory – alebo po našom Teória veľkého tresku – už v telkách fičí od roku 2007 a vrelo pochybujem o tom, že niekto o tomto seriáli v živote nepočul, ale... opakovanie je matka múdrosti, no nie? TBBT som začala sledovať približneee... keď už boli von asi 3 série. Vtom čase na tom bola moja angličtina vcelku biedne (počkať... matika – počítam, počítam, hm... to som mala asi 15... nesedí mi to, nevadí) a sledovala som seriál s titulkami. Bez nich by som si to nedovolila, pretože všetky skvosty, ktoré by Sheldon vypustil z úst, by išli mimo moje chápanie. A hlavne som ho nestíhala ani na 100% vnímať (a aj tie titulky som nestíhala niekedy čítať... ak to mám uhrať na úprimnosť...). Takže moje začiatku s Teóriou veľkého tresku neboli celkom ružové, ale to mi nebránilo sa smiať a chichúňať ako vyšinutá.

A dnes tu máme rok 2016, v TV beží už 10.séria a moja láska pre tento seriál sa ani trošku nezmenšila, skôr mám pocit, že som z neho ešte odviazanejšia ako predtým. Pokiaľ by sme sa nato pozreli z iného uhla (teda ako z toho môjho večne očareného a zamilovaného), tak by sa dalo povedať, že kvalita seriálu má klesajúcu tendenciu, ale poviem vám jedno – MEH! V mojich očiach nemá a užívam si to plnými dúškami (aj keď Lucifer tomuto celému začína pekne silno konkurovať).

Prečo teda tento sitcom tak neskutočne žeriem?

1.            SHELDON COOPER – teda... pardon. Dr. Sheldon Cooper. Ak by ma totiž počul (resp. si to teda prečítal :D), tak by ma asi roztrhol. Sheldon je neskutočné (otravné, protivné a egocentrické) zlatíčko, ktoré má vedomosti snáď o všetkom, o čom sa dá. A keď náhodou aj nie, ten moment zato stojí ešte viac, ako to jeho nikdy nekončiace mudrovanie. Vo svojej geniálnej podstate má veľmi málo znalostí o ľuďoch ako takých a jeho robotické správanie nemá chybu. Samozrejme, každá postava si prejde svojím rozvojom a inak to nie je ani v prípade Dr. Coopera. Jedno je však isté – z veľkej časti úspech seriálu leží hlavne na jeho pleciach.

2.            SHELDON x PENNY – a nebola by som správny fanúšik, ak by som teda nezbožňovala interakcie medzi týmito dvomi. Penny, pôvodne servírka a „nádejná herečka“ s „obmedzenými znalosťami“ (aspoň teda podľa Sheldona, ak by sme sa nato pozreli z pohľadu obyčajných ľudí bez IQ 190, Penny je úplne... teda minimálne TAKMER ok :D) a do toho náš večne mudrujúci Sheldon... stojí to zato. Ozaj stojí. A i keď sa ten ich vzťah behom tých sérií zmenil a nabral trochu iný smer, nikdy ma rozhovory týchto dvoch neprestanú baviť. A jedna ešte z tých skorších epizód:

Penny: You gotta help me get my arm into my sleeve.
Sheldon: (Eyes closed) Okay!
Penny: Is that my arm?
Sheldon: It doesn't feel like an arm.
Penny: Then maybe you should let it go.

3.            CELÁ PARTIA – ono vo svojej podstate mám rada každého jedného člena tejto trafenej skupinky ľudí. Každý má totiž niečo do seba a hlavne sa mi ráta tá geekovsko-nerdovská vložka, kvôli ktorej moje srdce neskutočne plesá a veselo tancuje. A pri spomenutí takých Star Wars alebo Doctora Who... ach, normálne mi niekedy až imaginárna slzička úkááápne.

4.            HLÁŠKY – áno, je to tak, nečakané, že? Dokonca jednu z tých Sheldnových mám vycapenú aj na peračníku (áno, chodím na VŠ a mám stále peračník a verte či neverte – milujem tieto kancelárske srandy a peračník sa do nich ráta) a ak by vás aj zaujímalo akú, prosím: I’m not insane, my mother had me tested. A ak by som si mala každý jeden skvost niekde capnúť, tak by to bolo asi všade. A jedna moja osobne veľmi obľúbená scéna:

Sheldon: (3 knocks) Penny! (3 knocks) Penny! (3 knocks) Penny!
Bernadette: What happens if I say come in?
Penny: Well, find out.
Bernadette: Come in!
Sheldon: (silence)
(3 knocks) Bernadette! (3 knocks) Bernadette! (3 knocks) Bernadette!
Penny: Come in!
Sheldon: Keep it up. I've got nowhere else to be.
Bernadette: Just come in.
Sheldon: For future reference, if I want to watch Mean Girls, I'll just stream it on Netflix.

5.            DABING (CZ) – možno tým niektorých prekvapím, možno nie, ale jednu vec musím Teórii veľkému tresku v češtine uznať – ono to funguje. A neskutočne dobre. Užívam si to v češtine rovnako ako v angličtine a väčšina vtipov (resp. na žiaden, ktorý by v CZ nefungoval som ani nenatrafila) nestráca na zábavnosti. Naši milí susedia odviedli skvelú prácu. Naopak... my... na Slovensku... ehm... tvárme sa, že žiaden slovenský dabing neexistuje a všetko bude oveľa ľahšie. Jééééj! Svet je hneď krajší :D.

6.            NEPRESTÁVA MA BAVIŤ – všetky diely som videla už nespočetnekrát. Vážne. Od prvého dielu až po ten posledný z deviatej série... fakt som ich videla niekoľkokrát a pravidelne si ich púšťam. Je to oddych. Neskutočný relax. A hlavne pre moju hlavu, ktorá je plná manažérskych, ekonomických a finančných sr... hm... informácií, ktoré z nej potrebujete dostať. Aspoň na chvíľku. Viete, byť v škole a riešiť účtovníctvo a rôzne podnikové a finančné analýzy a potom ísť do banky a vybavovať sa s klientmi o rôznych produktoch a zmenách a neviem čom všetkom... unavuje to. Akokoľvek ma to, čo študujem baví, občas je toho jednoducho MOC! A keď potrebujete vypnúť aspoň na tých 20 minút... Big Bang Theory je ozaj, ozaj perfektná voľba a nikdy na ňu nezanevriem. Ani v moment, keď budem vedieť každý diel odcitovať od prvého slova po posledné.

Takže... Teória veľkého tresku je moja neskutočná srdcovka. Neskutočná. A mám pocit, že ju budem schopná pozerať ešte dlhé roky po premiére posledného dielu. Jediná vec, v ktorú dúfam je to, aby táto 10.séria nebola posledná. Aj keď to možno už fakt nie je to, čo to bolo v prvej sérii... ja jednoducho potrebujem viac a nikdy sa toho poriadne nenabažím. Never ever!

10/10/2016

F*uck Love alebo ako sa Tarryn Fisher podarilo takmer nemožné

Viete... ja som neskutočný fanúšik kníh. Teda... aspoň som bola. Dokonca aj frajer si všimol, že kade chodím, tam vláčim knihu a keď nie knihu, tak aspoň čítačku. Lenže čosi sa stalo a ja... ja som stratila chuť čítať. Akúkoľvek knihu som otvorila... po pár minútach som ju aj zavrela a dala bokom, pretože som sa jednoducho nedokázala začítať a moja jediná myšlienka po pár riadkoch bola vždy - a to zákonite! - meh! A potom... potom sa stal zázrak. A ten nastal vďaka mojej milovanej Beátke a jej návšteve mojej osoby v Bystrici. 

https://d.gr-assets.com/books/1449432878l/25828204.jpgTarryn Fisher mi doslova zobrala vietor z plachiet a namiesto vnímania dlho očakávanej návštevy, som čítala, čítala a čítala a jednoducho sa nedokázala odtrhnúť. Čas? Pch. Jedlo? Pch. Záchod? No dobre, na ten som ísť musela. Ale F*ck Love bola presne tá kniha, na ktorú som fakt čakala dobré dva roky a ktorá ma strhla do víru písmenok a prinavrátila mi tú dávno stratenú chuť čítať. 

Hlavnou hrdinkou je Helena Conway, ktorá sa zamiluje. Fajn, je to tu, hejže? Hlavná hrdinka sa nám do niekoho zahľadí a až do poslednej strany to bude sladké, sladké, sladkééé... hahaha, nie, po pár stranách mi došlo, že pani Fisherová nebude ten typ ženy na lacnú romantiku a tak aj bolo. Naša Helena sa totiž zamiluje do Kita, ktorý chodí s jej najlepšou kamoškou. Že ups...

Viete, ono je ľahké povedať, že keď sa dvaja milujú, prečo k*rva nie sú spolu a že najradšej by ste všetky postavy rad radom nakopali a proste... chápete. Lenže práve vtom je čaro tejto knihy - pretože je reálna. Áno, láska je krásna, ale povedzte mi úprimne - ak by ste sa zamilovali do priateľa vašej kamarátky, vrhli by ste sa naňho bez akýchkoľvek morálnych zábran? Aj keby ste niekde v hĺbke duše tušili, že s tou vašou kamarátkou to nie je také krásne a ružové, ako sa vám zdá a žeby si jednoducho zaslúžila preplieskať?  Áno? Spravili by ste to? No... úprimne... netuším, čo by som vám na niečo také mala povedať, ale mne by sa čosi také celkom hnusilo a aj keby som vtom bola až po uši, moje vnútorné ja by bola asi v absolútnej riti a krútilo sa a kričalo a hysterčilo a hlavne netušilo, čo robiť. A asi by som zdrhla. Prerušila kontakt. Proste... puf. Simča nikdy živote neexistovala, kto je Simča? Ja nie.

Okrem toho, že F*ck love vás donúti premýšľať nad vlastnými vnútornými hodnotami a hlavne vás presvedčí vnímať veci, ktoré vám neprišli zrejmé a budete jednoducho úplne mimo zo života... tak je naozaj skvelo napísaná. Vravím, ja som ignorovala svoju najlepšiu kamarátku... ešte že čítala niečo iné (to je nádherný vzťah... ja si čítam, ona si číta, sem tam začneme poskakovať po izbe, resp. vydávať divné zvuky a chŕliť, čo sa tam deje a proste sme šťastné, že sme spolu). 

Takže, čo ešte k tomu? F*ck love nie je typická romantika a od začiatku do konca sa budete pýtať, či hlavní hrdinovia spolu skončia, či to má zmysel a kedy by ste tú čúzu konečne mohli nakopať do zadku a tváriť sa, že nič. A možno si vytrháte zopár vlasov a prídete o pár nechtov, ale jedno vám poviem... ono to fakt stojí zato! 

Ďakujem ti, Tarryn Fisher, za tento skvost a ďakujem Beuš, že si mi ho nenápadne podstrčila... aka štýl, vyložím kindel a tvoja kamoška sa ti v ňom bude bezcieľne hrabať. Vrelá vďaka!

Level nadšenosti: 
5 ohňostrojov z 5! Juchú!